V období  Vianoc ľudia nemyslia len na seba, ale snažia sa byť dobrí a prospešní aj iným ľuďom. Preto sme sa aj my rozhodli podporiť spolu s Amnesty International Slovensko svojimi vlastnoručne písanými listami spravodlivé požiadavky svojich rovesníkov v rôznych krajinách. V našej škole sa napísalo 59 listov. Listy boli odoslané a budú doručené ministrom, veľvyslancom a prezidentom konkrétnych krajín.

Tu sú príbehy niektorých s nich:

Južný Sudán: Tínedžer odsúdený na trest smrti

 Keď mal Magai 15 rokov, ocitol sa s rodinou v nebezpečnej situácii a preto v sebaobrane vystrelil do zeme varovný výstrel. Guľka sa nešťastne odrazila a postrelila jeho bratranca, ktorý neskôr zraneniu podľahol. Počas procesu sa snažil sudcovi vysvetliť, že má iba 15 rokov a zabitie, z ktorého bol obvinený, bolo nehodou. Sudca ho však odsúdil na smrť obesením.

Grécko: Väzenie za záchranu životov

 V Grécku sa môžete dostať do väzenia za pokus o záchranu ľudského života. Práve to sa stalo Sarah Mardini a Seánovi Binderovi, keď sa zapojili do dobrovoľníckych záchranárskych prác organizácie pôsobiacej na ostrove Lesbos. Ich úlohou bolo nájsť člny, ktoré sa dostali do núdzovej situácie a pomôcť ich pasažierom – ľuďom na úteku. Sarah a Seán sú obvinení zo špionáže, prevádzačstva a členstva v zločineckej organizácii. Ak súd uzná ich vinu, môže ich poslať na 25 rokov do väzenia.

Irán: Vo väzení za obranu práv žien

 Biele kvety a odhalené vlasy – dva jednoduché symboly, prostredníctvom ktorých sa iránska herečka Jasaman Arjani na Medzinárodný deň žien postavila proti zákonu o nútenom zahaľovaní vo svojej krajine. So svojou matkou prechádzali ženským vozňom a ostatným cestujúcim rozdávali biele kvety. Iránske úrady Jasaman zatkli, držali ju na samotke a nútili k priznaniu. Za pokojný aktivizmus bola odsúdená na šestnásť rokov väzenia.

Kanada: Mládež z Grassy Narrows bojuje za budúcnosť a zdravie svojej komunity

 Mladí ľudia z oblasti Grassy Narrows v severozápadnom Ontáriu v Kanade bojujú za svoju budúcnosť a zdravie svojej komunity. Pred päťdesiatimi rokmi vypustila továreň na celulózu do riečneho systému v ich oblasti okolo desať ton odpadu obsahujúceho ortuť. Akumulácia vysokého množstva ortuti mala a má tragický dopad na generácie členov a členiek miestnych komunít.