Amnesty International vznikla na základe myšlienky, že napísať list nevinnému, nespravodlivo väznenému človeku môže znamenať veľmi veľa – a zmeniť mu život.

Od roku 2001 je obrovským zdrojom nádeje a pomoci pre utláčaných, šikanovaných a nespravodlivo väznených ľudí na celom svete aj Maratón písania listov. V decembri a februári roku 2023 a 2024 sa aj na našej škole uskutočnila táto zaujímavá akcia. Listom sme sa snažili zachrániť alebo zmeniť  život  strýkovi Pabaiovi a strýkovi Paulovi,  komunitným lídrom ľudu Guda Maluyligal, ktorý obýva ostrovy v najsevernejšej časti Austrálie, Torresovom prielive a aktivistke Chaime Isse. Napísali sme 74 listov.

Tu sú ich príbehy:

Prvý príbeh: Stúpajúca hladina morí, zvyšujúce sa teploty a strata biodiverzity ohrozujú  ľudské práva pôvodného obyvateľstva

Pabai a Paul, ktorých ich komunita oslovuje „strýko“ na znak úcty, sa obrátili na súdy. Austrálska vláda podľa nich neprijíma dostatočné opatrenia na predchádzanie škodám spôsobeným klimatickými zmenami. To vedie k ničeniu ich krajiny a kultúry.

Strýko Pabai hovorí, že ako pôvodný obyvateľ ostrova Boigu nesie zodpovednosť za ochranu posvätných kultúrnych pamiatok na tomto mieste: „Stúpajúca hladina mora mi znemožňuje túto úlohu plniť, a to môže znamenať, že tieto pamiatky navždy zmiznú. Strata týchto miest by bola zničujúca pre súčasné komunity Guda Maluyligal aj pre ich ďalšie generácie. Mám kultúrnu zodpovednosť za ochranu svojho ľudu, našej kultúry a duchovnosti pred klimatickými zmenami.“

Ak austrálske úrady nepríjmu naliehavé opatrenia, mnoho obyvateľov Ostrovov Torresovho prielivu bude nútených opustiť svoju domovinu, keďže veľké časti ostrovov sa stanú neobývateľnými. To by malo pre tieto komunity devastačné následky. Ako hovorí strýko Pabai: „Narodili sme sa na týchto ostrovoch, sú to naše matky, naša identita, to, kým sme. Tisíce rokov naše rodiny bojovali proti každému, kto sa pokúsil vziať nám našu domovinu. Teraz nám však hrozí, že tento boj prehráme v dôsledku klimatických zmien.“

Ľudské práva pôvodných komunít naprieč Austráliou a Oceániou, ako aj na celom svete, sú v dôsledku zmeny klímy už dnes do veľkej miery obmedzené. V dôsledku klimatickej krízy tisíce ľudí nepožívajú svoje právo na život, zdravé životné prostredie, sebaurčenie, kultúru, zdravie, prístup k bývaniu, potrave a pitnej vode. Strýko Pabai a strýko Paul stoja v prvej línii boja proti klimatickej kríze, pretože ich komunity doplácajú na dôsledky klimatickej krízy každý deň. Obyvateľstvo Ostrovov Torresovho prielivu, ktorého väčšinu tvoria deti do 18 rokov, je dnes v akútnom ohrození.

Ak medzinárodné spoločenstvo neprijme naliehavé a seriózne opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy, je veľmi pravdepodobné, že do roku 2050 (teda za menej ako 27 rokov), budú ostrovy v Torresovom prielive neobývateľné a veľká časť obyvateľstva bude nútená opustiť svoje domovy. Ich odchod by znamenal aj zničenie najstaršej existujúcej kultúry na svete, ktorá sa zachovala tisíce rokov.

Druhý príbeh: Likvidácia inštitucionálnych záruk, represívne zákony a strata nezávislosti súdov v Tunisku

Za kritiku tuniských autorít jej opäť hrozí väzenie

Aktivistka Chaima Issa má odhodlanie bojovať za to, čo považuje za správne, takpovediac v krvi. Chaima je dcérou bývalého politického väzňa a sama sa stala prvou ženou, ktorú súčasná tuniská vláda prezidenta Kaísa Saída väznila z politických dôvodov. Nebojí sa otvorene hovoriť s autoritami a vyjadrovať svoj názor ani vtedy, keď ju to môže stáť slobodu.

Takmer dva roky po tom, ako prezident Kaís Saíd pozastavil činnosť parlamentu, odvolal predsedu vlády a prevzal kontrolu nad krajinou, je stav ľudských práv v Tunisku krehkejší ako kedykoľvek predtým. Prezident zrušil väčšinu nezávislých inštitúcií a tým prakticky zlikvidoval inštitucionálne záruky ochrany ľudských práv. Zrušenie nezávislej rady pre dohľad nad súdnictvom a inštitúcie, ktorá kontrolovala súlad novoprijatých zákonov s ústavou, znamená, že justícia stratila svoju nezávislosť. Vojenské súdy čoraz častejšie aplikujú represívne zákony a zasahujú proti kritikom prezidenta. Opozícia sa scvrkla na desiatky renomovaných oponentov a oponentiek, ktorých stíhajú na základe vykonštruovaných obvinení.

Chaima Issa bola medzi prvými, ktorí  verejne vyjadrili nesúhlas s jeho konaním. Od jeho prevzatia moci je ľudskoprávna situácia v Tunisku horšia než kedykoľvek predtým. Sledujeme neustále útoky na slobodu prejavu. Vojenské súdy útočia na ľudí, ktorí kritizujú vládu a právny systém v krajine nie je dostatočne nezávislý.

Chaima a ďalší predstavitelia tuniskej opozície sa stretli so zahraničnými diplomatmi, aby diskutovali o politickej situácii v Tunisku. Po tomto stretnutí Chaimu dňa 22. februára 2023 zatkli v rámci vyšetrovania údajného „sprisahania.“ Po viac ako štyroch mesiacoch svojvoľného zadržiavania ju 13. júla prepustili, ale súdny proces pokračuje naďalej. Úrady jej zakázali vycestovať do zahraničia a „vystupovať na verejných priestranstvách.“ Vojenský súd, ktorý nie je dostatočne nezávislý, tiež vyšetruje Chaimu za kritiku úradov v rozhlasovej relácii. Hrozia jej desaťročia väzenia.

Ing. Zdenka Dubovická