Dňa 28.11.2022 sme sa vybrali do poľského Poznańe za účelom absolvovania tréningového kurzu financovaného z Vyšehradského fondu s názvom Unbox Inclusion. 

Cesta bola dlhá, no zábavná. Každý z nás mal iné očakávania, predstavy o tom, čo nás čaká. Do cieľa sme dorazili vo večerných hodinách, ubytovali sme sa v hoteli a ponáhľali sa na prvé spoločné stretnutie s našimi participantmi. Vítali nás predstavitelia zastrešujúcej organizácie Logos.ngo a zoznámili sme sa s ostatnými účastníkmi vzdelávania z Turecka, Španielska, Egypta, Čiech a Poľska.

Logos.ngo je nezisková organizácia so zameraním na medzikultúrnu výmenu, silu výhod kultúrnej rozmanitosti a hygienu informácií, ktorej členovia koordinovali účastníkov niekoľkých nadnárodných projektov v Gruzínsku, Arménsku, Estónsku, Nemecku a ďalších krajinách. Organizácia sa venuje výchove a podpore ľudských práv, rozvoju mäkkých zručností, začleňovaniu menšín a migrantov a rozvoju kritického myslenia.

Unbox Inclusion je tréningový program zameraný na využitie únikových miestností (boxov) na vzdelávacie účely. Únikové miestnosti (boxy) sa zvyčajne používajú na zábavu, ale tiež môžu byť zaujímavým nástrojom pri rozprávaní o dôležitých a vážnych témach, akými sú ľudské práva, ale aj inovatívnou metódou vo vzdelávacom procese vo všeobecnosti.

Únikové miestnosti  (boxy) sú tímové hry naživo, kde hráči objavujú stopy, riešia hádanky a plnia úlohy, aby dosiahli konkrétny cieľ v obmedzenom čase. Únikové miestnosti rozvíjajú kreativitu, komunikáciu, logiku, schopnosť riešiť problémy, analytické schopnosti a sú skvelé na budovanie tímu.

Tréningový kurz sme začali vzájomným spoznávaním a teambuildingovými aktivitami. Nakoľko naša skupina bola veľmi rôznorodá,  komunikácia prebiehala v anglickom jazyku. Aj keď niektorí z nás s tým mali menší, alebo väčší problém, nakoniec sme to zvládli☺ Ďalšie aktivity boli zamerané na rozhovory o ľudských právach. Diskutovali sme o téme menšín, o tom, ako sa stávajú marginalizovanou súčasťou spoločnosti a čo my ako mládež a pracovníci s mládežou môžeme s týmto problémom urobiť. Analyzovali sme ich situáciu v jednotlivých krajinách, porovnávali sme postoj v jednotlivých štátoch k riešeniu týchto otázok.

Počas pobytu sme navštívili aj Niewidzialna ulicu – priestory, kde sme mali „možnosť vyskúšať“ svet nevidiacich. V Múzeu nás sprevádzal nevidiaci manželský pár. Rozdelili nás na dve skupiny. Podmienkou zážitkového vzdelávania bola absolútna tma. V prvej miestnosti sme sa ocitli na ulici a mali sme identifikovať všetky zvuky, ktoré k nám doliehajú. Následne sme šli do simulátora električky/trolejbusu, úlohou bolo označiť si cestovný lístok, nájsť si miesto buď na státie alebo sedenie, nastúpiť a vystúpiť. Poslednou zastávkou bola izba, v ktorej sa pripravovali nápoje. Náš nevidiaci moderátor nám vysvetľoval na základe čoho vie nevidiaci odhadnúť plný pohár, ako dokáže podľa zvuku naliať do pripravenej kávy mlieko. Po skončení “prehliadky” nám „ukazoval“ pomôcky pre nevidiacich: tabuľku na písanie Brailového písma, pero, s ktorým sa vytláčajú znaky, spoločenskú hru „Človeče, nehnevaj sa,”  Rubikovú kocku, označovač farieb pre nevidiacich… Preniknúť do tohto sveta bolo veľmi náročné a pri každodennom živote si ani neuvedomujeme akými darmi sme boli obdarení príchodom na tento svet.

Tiež sme absolvovali známu únikovú hru Escape room, mnohí z nás prvýkrát. V zmiešaných skupinách sme riešili rôzne úlohy, aby sme sa dostali z uzavretej miestnosti. Escape room tvorilo päť rôznych príbehov, od hľadania dráčika po detektíva a jeho objasnenie vraždy. Bol to výborný tréning spolupráce a tolerancie. Následne sme sa preniesli do priestorov organizácie, kde sa začalo naše vzdelávanie. Cieľom nášho kurzu bolo nadobudnúť vedomosti a zručnosti v tvorbe escape boxov.

Naučili sme sa postup tvorby boxov, skonštruovali sme vlastné boxy na konkrétnu problematiku a následne boli nami vytvorené boxy otestované najskôr našimi mentormi, následne nezainteresovanými hráčmi. Na vyriešenie mali iba 30 minút,

Naša pätica bola rozdelená do dvoch skupín, kde sme v spolupráci s príslušníkmi rôznych národností vytvorili jeden box na tému „Finančná gramotnosť marginalizovaných skupín“ a druhý na tému „Domáce násilie” – výber témy bol ovplyvnený reálnou skutočnosťou, ktorú sme zažili sprostredkovane prerozprávanú od osoby, ktorá bola týraná. Naše riešenia môžete pozrieť na stránke organizácie Logos.ngo.

Veľký prínos vidíme vo využití escape boxov vo vzdelávaní, nakoľko na vyriešenie úlohy je nevyhnutná tímová práca. Účastníci/hráči kombinujú rozličné schopnosti na vyriešenie problémov a vytváranie kreatívnych riešení. Tlak je obrovský a hoci chvíľami môžu tímy pochybovať o úspechu, chladná hlava, logický prístup a sebadôvera im zaistia úspech. Počas celej aktivity sa tímy učia pracovať účinne a efektívne v rámci prísneho časového limitu.

Uvedomili sme si, aj napriek jazykovej bariére, aká je dôležitá spolupráca, ako môžeme stále zdokonaľovať výchovno-vzdelávací proces cez zážitkové vzdelávanie. Multikultúra bola výhodou – rôzny pohľad na rovnaké veci. Nájsť kompromis bolo víťazstvo.

Na záver by sme sa chceli poďakovať našej pani riaditeľke – Ing. M. Vítovej, PhD. MBA, ktorá nám umožnila zúčastniť sa projektu.

Ing. Remetová, Ing. Čelková, Mgr. Sikorová, Šimon Mazán, IV.AP a Radoslav Madleňák, IV. BP